Helena Krajčiová: Môj sen je vidieť svoje deti stále šťastné
10 novembra, 2021

Prečo je dobré chvíľu na nič nemyslieť a len pokojne kopať nohami? Prečo deťom neorganizovať každú sekundu ich života? A kedy sa z nudy rodí NIEČO?

Ako dieťa sídliska som nudu poctivo zaháňala s kamarátmi množstvom aktivít. Či už sme si vytiahli von všetky možné bábiky alebo sa o pár rokov neskôr dosť amatérsky učili hádzať na kôš a predstavovali si, že hráme lokálnu ligu basketbalovej asociácie. Čím menej nám niekto naše aktivity organizoval, tým lepšie. Pretože až keď doprajete svojmu mozgu čas na odpočinok, má priestor na vstrebávanie dojmov a zážitkov a hlavne priestor na vymýšľanie nových aktivít! Nemá stres z toho, že musí niečo stihnúť a niekam sa ponáhľať. A to je krásne uvoľňujúci pocit.

KOPAŤ NOHAMI

…………..

Nudiť sa, kopať nohami, zívať nudou. Výraz, ktorý je skloňovaný medzi všetkými generáciami, naprieč médiami a históriou. Nie sme prvá generácia, ktorá sem tam nemala čo robiť. Ľudia sa nudili ešte dávno predtým, než v roku 1762 slovník Francúzskej akadémie tento výraz prvý krát uverejnil.

Korene a prvé zmienky o nude nájdeme už v stredoveku v „duchovnej apatii“. Tu neskôr nahradila lenivosť. Historické pramene spojujú lenivosť už so stredovekými mníšskymi rádmi, popisujú ju ako stav slabomyseľnosti, ktorý sa na osamelo žijúcich mníchov pomaly znášal okolo poludňajšej hodiny. Moderné poňatie nudy však najlepšie vystihuje psychológ John Eastwood: Je to nepríjemný emočný stav, v ktorom sa človek nemôže chytiť zmysluplnej aktivity, napriek tomu, že by veľmi chcel. Je pre neho nemožné sa sústrediť na prebiehajúce dianie, čo býva sprevádzané letargiou striedanou s nepokojom a často skratkovitým riešením, ako sa nepríjemného stavu zbaviť. Patričná otázka teda znie: Ako z nudy?

NECHAŤ ZÁŤITKY DOZNIEŤ

…………..

Fenomén nudy existuje naprieč generáciami. Už malé deti nenecháme sa nudiť a radšej im naplánujeme každú sekundu ich života. A pritom by si možno zo všetkého najviac zaslúžili trochu priestoru, aspoň pár dní, kedy si môžu donekonečna prehrávať zážitky z prázdninového tábora.

Londýnska psychologička Lyn Fry v rozhovore pre web Quartz hovorí, že ideálny rodič vychová svoje dieťa tak, aby bolo schopné zaujať pevnú rolu v spoločnosti. Dospelý človek už si potom sám musí rozhodnúť, ako naplniť voľný čas aktivitami, ktoré miluje zo všetkého najviac. A práve: pokiaľ dieťaťu naplánujete popoludňajšie krúžky aj víkendový čas do poslednej sekundy, nemá ako zistiť, čo chce robiť a akú rolu v spoločnosti chce vlastne zaujať. Fry k tomu dodáva: „Pokiaľ rodičia trávia mnoho času neustálou organizáciou času svojich detí, potom ich nikdy nenaučia, ako si svoj voľný čas organizovať v dospelosti.“

Lenže keď ich nechám napospas vlastným chúťkam, ako voľný čas vyplniť, potom zdivejú, hovoríte si. Nebrániť sa nude sa však deti musia naučiť. Postupne ju prekonávať, dostávať od rodičov viac voľného času, kedy sa nič nemusí. Nejde sa na víkend ku babičke, ktorá rada plánuje program od rána do večera, nemajú krúžok každý deň v týždni a sami sa môžu rozhodnúť, čo by chceli robiť. Naraz tá chvíľa leňošenia a otrávenosti nie je stratou času, dieťa totiž získava kontrolu nad situáciou a to posilní jeho samostatnosť a schopnosť si svoj voľný čas vyplniť aktivitami a činnosťami, ktoré ho zabavia a hlavne naplnia. Čo vy viete, napríklad máte vlastne doma miesto malého horala slovenského Picassa alebo nového Steva Jobsa!

Nuda alebo nenaplnená túžba po rýchlych zážitkoch ale nestraší len deti. V posledných rokoch sa prebúdza aj medzi dospelými. Nič nerobiť, nepozerať do telefónu, nemať pustené rádio, televíziu, nesledovať seriál na počítači a nechať mozog, aby vymyslel, ako sa sám zabaví, to je pre mnohých z nás úplná nočná mora.

BLAHODÁRNE PRÁZDNO

…………..

Psychologička Ivana Štefková našla pre tento stav krásny názov – je to také prázdno, ktoré by sme mali vedieť využiť pre mentálny odpočinok. Predstavte si prechádzku, pri ktorej sa naozaj len prechádzate. Nepúšťate si žiadny podcast, ktorý ste ráno nestihli, a nie ste ani pripojení na žiadnom pracovnom calle. Len idete. Keď prekonáte ten pocit prázdna a hanby, ktorý sa možno objaví, a necháte mozog aj pozornosť plaviť sa v priestore okolo vás, naozaj sa vám uľaví. A keď pôjdete aj trochu dlhšiu trasu alebo si prechádzku bez vlastných vonkajších podnetov zopakujete, zrazu začne byť mozog kreatívny a ukáže vám aj riešenie problému, ktorý ste dlho nemohli rozlúsknuť. Keď budete o svojom „nudnom“ zážitku rozprávať kolegovi v práci, skúste z toho urobiť senzáciu: „Neuveríš, ako som si krásne užil dve hodiny ničnerobenia.“ Verte, že mu to začne vŕtať hlavou a napríklad si tiež na tom svojom zaplnenom disku uvoľní priestor pre prázdno.

Text: Katarína Fišarová Foto: Getty Images

Iva
Iva

Comments are closed.