Ako (ne)zvládnuť prípravu do školy
21 septembra, 2021

Správaj sa slušne! Alebo etiketa pre najmenších

Pekne poďakuje, vie poprosiť, keď niečo chce, ústa si utiera obrúskom a všetkých slušne zdraví? Alebo sa jeho slovník hemží slovesami v rozkazovacom spôsobe a sople aj obed rieši rukávom? Poradíme vám, ako na detskú etiketu.

Nad pekne vychovanými detičkami sa rozplývajú prarodičia, učiteľky aj seniori v MHD. Aj nás rodičov poteší, keď potomkovia vzorne zdravia a odnášajú po sebe (a ostatných ) taniere zo stola. Ešte nedávno sme všetci vyrastali v prostredí, kde o správnych výchovných normách nikto nepochyboval. Pravidlá boli jasne dané – neodvrávalo sa, pri jedle sa nerozprávalo, v škole sa sedelo s rukami za chrbtom a slovo dospelého bolo sväté. Na detské argumenty nebol nikto zvedavý a prehrešky sa spravidla riešili „pohlavkom“.

HRY BEZ HRANÍC

…………..

Dnes akoby sme sa ocitli v opačnom extréme. Dieťa sa stalo stredom všetkej rodičovskej pozornosti, s návodmi na (ne)výchovu, najrôznejšími kurzami a workshopmi sa doslova roztrhlo vrece. Pridajte k tomu ešte nezriedka samozvanú typológiu detí a rodičov a máte z toho stovky protichodných pohľadov. Čo s tým, keď chceme, aby z našich detí vyrástli sebavedomé, samostatné a zodpovedné bytosti? Dnes akoby sme sa ocitli v opačnom extréme.

Poradiť nám môže jeden z dnes trochu pozabudnutých prístupov, ktorý máme všetci nonstop a zdarma k dispozícii. Ide o intuíciu alebo sedliacky rozum. Každé dieťa je jedinečné a každá rodina je priesečníkom našich názorov, výsledkom výchovy, ktorou sme si prešli my aj partner, a tiež toho, čo nás momentálne ovplyvňuje alebo inšpiruje. Napriek tomu, že sa každý z nás pozerá na výchovu inak, na určitých aspektoch tzv. slušného správania sa väčšinou zhodneme všetci.

Sem patrí zlatých 5P – pozdraviť, poprosiť, poďakovať, pomôcť a poslúchať – teda vlastne naslúchať.

EMPATIU NEVYSVETLÍŠ

…………..

Prvé tri body asi neurazia ani zástupcov voľnejších smerov. Dva zostávajúce – teda schopnosť a ochota pomáhať na základe naslúchania svojmu okoliu  už majú trochu širší význam. Podľa vedcov a psychológov sa deti učia hlavne napodobňovaním, takže omnoho dôležitejšie než to, čo deťom hovoríte, je to, aký príklad im dávate svojim vlastným správaním. Do kategórie pomoci sa dajú zahrnúť aj domáce práce a povinnosti, pričom lepšie než rozkaz funguje vysvetlenie. Rodina je tím a nie je dôvod, prečo by ten, kto varí, mal aj upratovať zo stola a umývať riad. Ochotou pomôcť v sebe deti pestujú prirodzenú úctu k úsiliu druhého a pocit vlastnej zodpovednosti a dôležitosti. Pomáhanie druhým je úzko spojené s citlivým vnímaním okolia. Keď ho deti naučíme tým, ako sami žijeme, nebudú časom potrebovať príručku ani pohnútku, aby im došlo, že majú niekomu podržať dvere, pomôcť s úlohou alebo pochváliť večeru.

UMENIE POVEDAŤ „NIE“

…………..

Pokiaľ nevyžadujeme slepú poslušnosť, ani nechceme doma cvičené opičky, mali by sme deti čo najskôr naučiť slušnému odmietnutiu. Povedať áno je slušné. To isté platí v prípade slovka nie. Keď ideme na návštevu, dieťa by malo pozdraviť. Nemusí sa ale nechať pusinkovať tetami alebo zjesť len „zo slušnosti“ niečo, čo mu nechutí. Schopnosť prijať alebo (zdvorilo) odmietnuť cudzí názor či požiadavku je neoddeliteľnou súčasťou detskej aj dospelej etikety. Ako sa zachovať v situácii, kedy deti dávajú prednosť špáraniu sa v nose a konzumácii nájdeného obsahu pred babičkiným ryžovým nákypom, nechám na vás. Nie každý má pravidlá dokonalého chovania v malíčku, takže pre inšpiráciu odporúčam reláciu Českej televízie Mistr E. Dozviete sa tu nie len to, ako nevyzerať ako prasiatko pri stole, ale deti v roli moderátorov vám objasnia napríklad aj základné pravidlá e-mailovej komunikácie. A keď sa náhodou zabudnete, pustite si napríklad Modrú krv – seriál o osudoch českej šľachty. Vedeli ste, že keď deti grófa Františka Kinského nechali na stole lakte, pichal ich do nich vidličkou?

Na záver by som rada použila verš z našej obľúbenej piesne od Kapitána Dema: „Cikáme, kakáme, prdíme, smrkáme, po jedle grgáme. Je to normálne, je to normálne, je to normálne ľudské chovanie.“ Vrelo súhlasím, len s ohľadom na tému článku odporúčam sa vyššie zmieňovaným aktivitám venovať hlavne v súkromí. Prosím. Ďakujem. Dovidenia.

Text: Linda Vomáčková Foto: Getty Images

Iva
Iva

Comments are closed.